Prvý termín dostavby úseku D1 medzi Bratislavou a druhým najväčším mestom na Slovensku bol stanovený na rok 2010, dnes po ôsmich rokoch vlády SMERU, je to rok 2020 a podľa viacerých odborníkov, je aj tento termín nereálny. Bolo by však na čase pripomenúť, že D1 nekonči v Košiciach, ale až na hranici s Ukrajinou a tam by sa mal aj cieľ dostavby D1 konečne posunúť.
Smer totiž rád hovorí o podpore regiónov, no vždy to skončí viacmenej len pri marketingových aktivitách. Inak sa totiž nedajú nazvať výjazdové rokovania vlády, kde premiér rozdáva (často nezmyselné) miliónové dotácie, ktoré regiónom aj tak nepomôžu. Bohužiaľ, vo vyhlásení novej vlády sa nedozvieme nič, čo by už v minulosti strana SMER nevyskúšala a čo sa ukazuje ako nefunkčné či nedostačujúce. Dočítame sa o ďalších akčných plánoch, ďalších výjazdových rokovaniach, ďalších prejedených miliónoch...
Pritom dôležitým predpokladom pre rozvoj regiónov je práve dobrá a kvalitná infraštruktúra. Nič nebráni začať napríklad s výstavbou jednoduchších úsekov diaľnice v smere od Michaloviec na Košice, či k hranici s Ukrajinou. O tomto úseku sa v programovom vyhlásení nehovorí. Chvályhodné je, že nový minister sa púšťa do výstavby rýchlostných ciest. Rýchlostné cesty R2, R3 a R7 sú životne dôležité pre regióny stredného a južného Slovenska. Rýchlostná cesta R4 má svoj význam pre severovýchod Slovenska, no nie bez dokončenia D1 ako celku (a obchvatu Prešova). Je to akoby ste sa vo vlastnom tele starali o žili, no tepny nechali nepovšimnuté.
Bohužiaľ, ako som už písal viackrát, zaostalé regióny sa stali obeťou politiky SMERU. Ten si totiž uvedomuje, že pravé v týchto regiónoch má najväčšiu podporu a preto im, podľa mňa, reálne nechce pomôcť. Ľudia odkázaní na sociálne dávky sú totiž ľahšie manipulovateľní. Znie to možno trochu ako konšpirácia, ale inak sa nedá vysvetliť nečinnosť sociálnej vlády v tejto oblasti.
Netreba pritom zabúdať na samotný spôsob akým sa diaľnice (a iné veľké investície) na Slovensku realizujú. Na jednej strane nespokojní živnostníci, na druhej veľké firmy a ich majitelia, ktorí sa smejú v luxusných autách, kým my platíme nie len predraženú výstavbu, ale aj ich „manažérske pochybenia“.